Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) dňa 11.3.2020 vyhlásila situáciu s koronavírusom SARS-CoV-2 spôsobujúcim ochorenie COVID-19 za pandémiu a v nadväznosti na výskyt prípadov nákazy Vláda SR prijala mnohé obmedzujúce opatrenia, ktoré reštriktívne majú pomôcť zamedziť šírenie ochorenia medzi občanmi. Vzhľadom na všetky uvedené udalosti došlo k dopadom na pracovnoprávne vzťahy a obchodnoprávne vzťahy, pričom celkové dopady na ekonomiku je v tomto momente ťažké odhadnúť.  Navyše vláda SR schválila vyhlásenie núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., ktorý platí od 16. marca 2020 od 6.00 h.

Nižšie posielame druhú časť našej analýzy, ktorá sa týka dopadov na obchodné dodávateľsko-odberateľské vzťahy. Odberateľa  texte označujeme ako zákazníka. Vo všeobecnosti odporúčame klientom mať uzatvorené písomné zmluvy so svojimi obchodnými partneri, v ktorých si napr. môžu špecificky upraviť nároky na náhradu škody aj vo vzťahu k špeciálnym okolnostiam akými sú aj vyššia moc (tzv. vis maior). Preto je vždy potrebné preveriť znenie zmluvných ustanovení a v prípade ich absencie následne riešiť zákonnú úpravu. Nakoľko tento článok má slúžiť všeobecnému rozhľadu v problematike, naše závery sa opierajú výhradne o aktuálnu právnu úpravu Obchodného zákonníka a sú aplikovateľné medzi tuzemskými podnikateľmi alebo aj pri obchodných vzťahoch s cudzím prvkom, pokiaľ bolo ako rozhodné právo určené právo Slovenskej republiky.    

NÁHRADA ŠKODY 

1. NÁHRADA ŠKODY VOČI DODÁVATEĽOVI 

NEDODRŽANIE ZÁVÄZKOV KVÔLI PRERUŠENIU ALEBO ZASTAVENIU PREVÁDZKY ZO STRANY DODÁVATEĽA

Pokiaľ by sa situácia v Slovenskej republike zhoršila a došlo by k vyhláseniu celkovej karantény zo strany štátu (zákaz vychádzania prípadne s uzatvorením všetkých hraníc a zamedzením pohybu tovaru), resp. uložené opatrenia a povinnosti by vylučovali plnenie povinností dodávateľa voči tretím osobám, išlo by o tzv. okolnosť vylučujúcu zodpovednosť (vis maior). 

Povaha tejto prekážky môže v praxi vyústiť do 2 situácii, a to 

• • 1. k prechodnej sťaženosti plnenia záväzkov alebo 
    2. k úplnej nemožnosti plnenia záväzkov. 

Pri oboch situáciách dochádza k porušeniu záväzkov zo strany dodávateľa, avšak 

• iba pri dodatočnej nemožnosti plnenia záväzkov tieto (porušené) záväzky zo zákona zanikajú a taktiež 
• sa obe situácie odlišujú v rozsahu potencionálnej náhrady škody voči zákazníkovi ako poškodenej strany.   

(I) PRECHODNÁ SŤAŽENOSŤ PLNENIA ZÁVÄZKOV ZO STRANY DODÁVATEĽA  

V takomto prípade sa dodávateľ nemôže odvolávať na tzv. dodatočnú nemožnosť plnenia, ale svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením zmluvných povinností môže znížiť odvolaním sa na výskyt okolnosti vylučujúcej protiprávnosť (tzv. vis maior). 

Záväzok dodávateľa (ktorý porušil svoj zmluvný záväzok) by voči jeho zákazníkovi naďalej trval a v takom prípad by zákazníci dodávateľa mali voči nemu nasledovné nároky: 

• právo odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v konkrétnej zmluve a z dôvodov uvedených v Obchodnom zákonníku, 
• domáhať sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške dojednanej v písomnej dohode o zmluvnej pokute (ak bola dohodnutá); dopĺňame, že ak by aj zákazník dodávateľa od zmluvy odstúpil, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka jeho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty voči dodávateľovi;
• domáhať sa náhrady škody (skutočná škoda a ušlý zisk)

1. v prípade, ak nebola dojednaná zmluvná pokuta, alebo 
2. pokiaľ by bola so zákazníkom dojednaná zmluvná pokuta je potrebné posúdiť, či bolo dojednané, že nárok na zmluvnú pokutu možno uplatňovať popri nároku na náhradu škody alebo nie. 

Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka jeho nároku na zaplatenie náhrady škody voči dodávateľovi, ktorá vznikla do odstúpenia od zmluvy. 

V prípade, ak by zákazník zažaloval dodávateľa o zaplatenie zmluvnej pokuty na súde, môže súd znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty, avšak dodávateľ sa bude môcť vyviniť spod zodpovednosti za porušenie zmluvnou pokutou zabezpečovaného záväzku poukázaním na okolnosti vylučujúce zodpovednosť (podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka).

Dodávateľ je povinný v čase porušovania svojej povinnosti alebo ešte v predstihu pred porušením svojej povinnosti, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, oznámiť druhej zmluvnej strane 

• povahu prekážky, ktorá mu bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a 
• jej dôsledky. 

Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dodávateľ o prekážke dozvedel alebo pri náležitej starostlivosti mohol dozvedieť. Ak by dodávateľ túto povinnosť nesplnil alebo by zákazníkovi nebola správa včas doručená, má zákazník ako poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá mu tým vznikla.

Pokiaľ by dodávateľ na plnenie svojho záväzku voči zákazníkovi použil subdodávateľa, zodpovedá dodávateľovi tak, ako keby záväzok vykonával sám. Dodávateľ by nebol zodpovedný za škodu iba v prípade, ak by pre existenciu okolnosti vylučujúce zodpovednosť bola vylúčená zodpovednosť u subdodávateľa. Len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť podľa § 374 Obchodného zákonníka a tretia osoba by takisto podľa tohto ustanovenia nebola zodpovedná, keby oprávnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto povinnej strany.

Zodpovednosť za škodu v obchodnoprávnych vzťahoch je postavená na tzv. objektívnej zodpovednosti a nevyžaduje zavinenie. Predpokladmi vzniku škody sú porušenie právnej povinnosti (alebo povinnosti zo záväzku), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Aj pokiaľ sú dané všetky predpoklady zodpovednosti, povinný nezodpovedá za vzniknutú škodu, ak porušenie povinností je spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť, pričom dôkazné bremeno o týchto okolnostiach má povinný.   Zákazník však nárok na náhradu škody nemá, ak nesplnenie povinností dodávateľa by bolo spôsobené konaním zákazníka alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú by bol zákazník povinný.

Na druhú stranu ak zákazníkovi hrozí škoda, je povinný s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Dodávateľ následne nie je povinný nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že zákazník si túto svoju prevenčnú povinnosť nesplnil.

A. Zmena zmluvných dojednaní  

Vo všeobecnosti platí zásada pacta sunt servanda – zmluvy treba dodržiavať. Ak je vôľa medzi zmluvnými stranami upraviť znenie zmluvy uzatvorenej medzi nimi napr. vo vzťahu k zazmluvneným množstvám dodávok tovaru, ktoré nie je možné napr. pre výpadok zamestnancov zabezpečiť v prvom rade odporúčame pristúpiť k uzatvoreniu dodatku. 

Rozumieme, že pri medzinárodnom dodaní tovaru môžu vznikať obmedzenia ohľadom prepravy zo strany tuzemského štátu alebo aj zo strany iných tranzitných krajín, čím sa vyvolajú naviac náklady. Dodávateľ však nie je v takom prípade oprávnený jednostranne zvýšiť cenu tovaru. Jednostranná zmena zmluvy je neprípustná.  Riešenie takéhoto stavu je buď vo vzájomne dohodnutej zmene zmluvy alebo v ukončení zmluvy. 

B. Náhrada škody 

Škodou sa rozumie skutočná škoda vyjadriteľná v peniazoch (napr. aj znehodnotenie tovaru) a ušlý zisk. Dodávame, že náhradu škody nemôže súd znížiť.

Skutočná škoda 

Zákazníkovi ako poškodenému sa nenahrádza tzv. nepredvídateľná škoda, t.j. nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú dodávateľ (ako povinná strana) v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase dodávateľ poznal alebo mal poznať pri obvyklej starostlivosti. Dôkazné bremeno o tom, že ide o škodu nepredvídateľnú, resp. o škodu, ktorá prevyšuje škodu predvídateľnú,  je na dodávateľovi. Uvedené obmedzenie sa skôr vzťahuje na nepredvídateľnú skutočnú škodu. 

Upozorňujeme, že za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá by zákazníkovi vznikla tým, že by musel vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti dodávateľa. Odporúčame preveriť konkrétne znenie zmluvy so zákazníkom, nakoľko  toto ustanovenie môže byť zmluvnými stranami vylúčené alebo sa možno od neho odchýliť.

Vo všeobecnosti podľa § 382 Obchodného zákonníka zákazník nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá bola spôsobená nesplnením jeho povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu. 

Ak si dodávateľ splní notifikačnú povinnosť vo vzťahu k zákazníkovi a vopred mu oznámi povahu a dôsledky prekážky, ktorá spôsobí porušenie jeho povinnosti, týmto sa umožní zákazníkovi prijať opatrenia na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Zákazník má povinnosť zakročiť primeraným spôsobom na jej  odvrátenie alebo na jej zmiernenie, aj keby nebola voči nemu splnená oznamovacia povinnosť zo strany dodávateľa. Dodávateľ následne nie je povinný nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že zákazník si túto svoju prevenčnú povinnosť nesplnil. Dodávateľ má povinnosť nahradiť náklady, ktoré vznikli zákazníkovi pri plnení jeho prevenčnej povinnosti. 

Upozorňujeme, že podľa § 385 Obchodného zákonníka, ak by zákazník odstúpil pri porušení zmluvnej povinnosti dodávateľa od zmluvy, nemá nárok na náhradu škody, ktorá vznikla tým, že nevyužil včas možnosť uzavrieť náhradnú zmluvu na účel, na ktorý mala slúžiť zmluva, od ktorej zákazník odstúpil. Týmto ustanovením je zákazník nepriamo nútený na uzavretie náhradnej zmluvy s inou osobou, čím má možnosť predísť škode. Dodávateľ nezodpovedá len za tú časť škody, ktorá zákazníkovi vznikla v dôsledku toho, že včas neuzatvoril náhradnú zmluvu. Dôkazné bremeno by bolo na dodávateľovi. Odporúčame preveriť konkrétne znenie zmluvy so zákazníkom, nakoľko  toto ustanovenie môže byť zmluvnými stranami vylúčené alebo sa možno od neho odchýliť.

Zákazník nemá nárok na náhradu škody, ktorá 

1. je spôsobená konaním zákazníka ako poškodenej strany, alebo nedostatkom je spolupôsobenia, na ktorú je povinný, 
2. vznikla nesplnením povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu, 
3. vznikla nesplnením povinnosti predchádzať škode alebo škodu zmierňovať, 
4. vznikla včasným neuzavretím náhradnej zmluvy. 

Ušlý zisk 

Namiesto skutočne ušlého zisku si môže zákazník ako poškodený uplatňovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká, tzv. obvyklý (abstraktný) zisk. Výšku obvyklého zisku je možné určiť aj znaleckým dokazovaním. Obvyklý zisk nie je možné priznať len vtedy, ak by zákazník nemal nárok na ušlý zisk , teda ak by nebol býval dosiahol vôbec „svoj“ zisk. Zákazník môže požadovať obvyklý ušlý zisk ako alternatívu namiesto skutočne ušlého zisku. Osobitne je upravený ušlý zisk pri porušení záväzkov v medzinárodnom obchodnom styku, kde sa podľa § 737 Obchodného zákonníka prihliada na výšku zisku spravidla dosahovaného v štáte, kde má sídlo alebo miesto podnikania zákazník.    

C. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka)

Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Prekážka musí spĺňať nasledovné atribúty: 

• • objektívnosť; 
  • nepredvídateľnosť v čase vzniku záväzku (t.j. v čase uzatvorenia zmluvy/prijatia objednávky);
  • neodvrátiteľnosť.  

Prekážka môže byť faktickej aj právnej povahy. Musí ísť o takú prekážku, ktorá bráni povinnému splniť povinnosti zo záväzku po určitú dobu, ktorú inak nie je možné splniť. Tento stav je potrebné odlišovať od nemožnosti plnenia, keď plnenie zo záväzku sa stane objektívne nemožným a nejde len o prekážku dočasného charakteru v dôsledku čoho povinnosť dlžníka zanikne.   

Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá 

• vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo 
• vznikla z jej hospodárskych pomerov.

Z uvedeného vyplýva, že prekážka 

• musí nastať predtým ako nastalo omeškanie povinnej strany alebo
• nesmie mať pôvod v hospodárskych pomeroch povinnej strany.

Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

Odporúčame preveriť znenie dodávateľských a odberateľských zmlúv, či nie sú prípadne v zmluvách odlišne dojednané tzv. liberačné dôvody týkajúce sa náhrady škody v spojení s okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť za náhradu škody. 

D. Odstupné  (§ 355 Obchodného zákonníka)

V prípade, ak je v zmluve medzi dodávateľom a jeho zákazníkom dohodnuté odstupné, dodávateľ môže zrušiť zmluvu zaplatením určitej sumy ako odstupného. 

Dodávateľ toto oprávnenie nemá, ak

• dodávateľ prijal plnenie záväzku druhej strany alebo jeho časti, alebo ak 
• dodávateľ splnil svoj záväzok alebo jeho časť. 

E. Dohoda o zrušení zmluvy a o urovnaní 

V čase ťažkostí s plnením zmluvných záväzkov odporúčame zmluvným stranám iniciovať rokovania za účelom uzatvorenia dohody o zrušení konkrétnej zmluvy s možnosťou vyplatenia určitej sumy ako urovnania už vzniknutých sankcií alebo škôd vo forme jeho paušálneho odškodnenia.    

F. Čerpanie poistného z poistenia zodpovednosti za škodu 

V podnikateľskej praxi je bežné, že podnikatelia majú uzatvorenú poistnú zmluvu na krytie škôd týkajúcich sa zodpovednosti za škodu pri prevádzke podniku/podnikateľskej činnosti a/alebo či poistnú zmluvu na krytie škôd na majetku. Za týmto účelom odporúčame preveriť konkrétnu poistnú zmluvu, všeobecné a osobitné poistné podmienky, ktoré by mali byť prílohou poistnej zmluvy a zamerať sa aj 

• formuláciu výluk z poistenia; resp. na 
• spôsob uplatnenia poistného plnenia. 

G. Nesplnenie úverových podmienok 

Pokiaľ dodávateľ pri svojej činnosti používa externé financovanie, odporúčame 

• skontrolovať znenie úverovej zmluvy a všeobecných obchodných (alebo úverových) podmienok, ktoré sa budú týkať sankcií za nedodržanie splátok úveru a možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, 
• začať rokovať s danou bankou o možnostiach zníženia úrokových sadzieb resp. navrhnúť dohodu o odklade splátok alebo navrhnúť zmenu výšky splátok úveru. 

V prípade, ak má dodávateľ uzatvorené poistenie schopnosti splácať úver, odporúčame preveriť konkrétnu poistnú zmluvu, všeobecné a osobitné poistné podmienky, ktoré by mali byť prílohou poistnej zmluvy a zamerať sa aj na 

• formuláciu výluk z poistenia; resp. na 
• spôsob uplatnenia poistného plnenia. 

H. Odstúpenie od zmluvy

Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby Obchodného zákonníka, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, alebo ak výška úrokov v zmluve dojednaná nie je platia sa obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

II. ÚPLNÁ NEMOŽNOSŤ PLNENIA ZÁVÄZKOV ZO STRANY DODÁVATEĽA  

I. Dodatočná nemožnosť plnenia 

Všeobecne platí, že ak sa plnenie zmluvy stane nemožným, povinnosť zmluvnej strany, ktorá je na plnenie povinná, zanikne.

Upozorňujeme však, že Obchodný zákonník nepovažuje plnenie zmluvy nemožné, najmä ak 

• ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase; a
• ak je záväzok splniteľný aj v prípade, ak ho možno splniť pomocou inej osoby.

Zmluvná strana, ktorá je povinná plniť svoje zmluvné záväzky sa pri nemožnosti plnenia zmluvy z vlastnej strany musí snažiť záväzok splniť aj keby to pre ňu znamenalo sťažené podmienky, väčšie náklady, alebo by splnenie záväzku mohlo nastať až po dojednanom čase alebo sa má snažiť zabezpečiť si subdodávateľa na splnenie jej povinnosti. 

Obchodný zákonník považuje záväzok nesplniteľný napr. aj v prípade, keď právne predpisy, ktoré boli vydané po uzavretí zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená, dlžníkovi zakazujú správanie, na ktoré je zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi udelené, hoci sa oň riadne usiloval.

Rozhodnutie vlády o vyhlásení núdzového stavu je právnym predpisom, avšak je časovo ohraničené na najviac 90 dní. Aj keby ho bolo možné vyhlásiť aj opakovane myslíme si, že by neboli naplnené podmienky pre nemožnosť plnenia z dôvodu vydania takéhoto právneho predpisu. Na druhú stranu je ťažké odhadnúť ako by prípad posúdil súd a či by nepovažoval vznik dodatočnej nemožnosti plnenia v dôsledku vyhlásenia núdzového stavu.    

Zákazník môže odstúpiť od zmluvy ohľadne časti plnenia, ktoré sa nestalo nemožným, ak táto časť stráca pre zákazníka vzhľadom na svoju povahu alebo s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu alebo bol druhej strane známy v čase uzavretia zmluvy, hospodársky význam bez poskytnutia plnenia, ktoré sa stalo nemožným. To isté platí ohľadne čiastkového plnenia.

Nemožnosť plnenia je povinný preukázať dodávateľ.

Dodávateľ by nebol v dôsledku zániku jeho záväzku pre nemožnosť plnenia povinný uhradiť škodu tým spôsobenú zákazníkovi, ak nemožnosť plnenia bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Pre náhradu škody sa použijú rovnaké princípy  a postupy ako opisujeme vyššie v časti 1 (I), písm. B a C tejto analýzy.   

Ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy, vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden hospodársky význam, zaniká záväzok v celom rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel, oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá.

Ak sa uskutočnenie jedného z viacerých voliteľných plnení stane nemožným, obmedzuje sa záväzok na zvyšujúce plnenie. Ak však nemožnosť tohto plnenia je spôsobená osobou, ktorá nemá právo voľby plnenia, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť.

Dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvie o skutočnosti, ktorá robí plnenie nemožným, oznámiť to zákazníkovi, inak zodpovedá za škodu, ktorá vznikne zákazníkovi tým, že nebol včas o nemožnosti upovedomený.

2. NÁROK DODÁVATEĽA NA NÁHRADU ŠKODY Z DÔVODU PRERUŠENIA PREVÁDZKY JEHO DODÁVATEĽA 

Na nároky dodávateľa sa časť 1 (I) tejto analýzy, použije primerane.

3. POMOC PODNIKATEĽOM 

Zamýšľali sme sa nad možným vývojom situácie, kedy by mohlo dôjsť ku kríze u zamestnávateľa a či by mal kvôli vážnym prevádzkovým dôvodom nárok na štátnu pomoc alebo minimálnu pomoc – oba typy sú všeobecne vymedzené podľa zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci), avšak konkrétnejšie sú definované v osobitných zákonoch. 

Štátna pomoc  

Radi by sme upozornili na Usmernenie (Európskej Komisie) o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (2014/C 249/01). Toto Usmernenie rieši povoľovanie a rámec povoľovania štátnej pomoci zo strany členských štátov dotknutým podnikom v ťažkostiach. Na účely usmernenia sa za podnik v ťažkostiach považuje podnik, ktorý je bez intervencie štátu takmer s určitosťou odsúdený na vylúčenie z podnikateľskej činnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte. 

Vo vzťahu k sro by sa považovala za podnik v ťažkostiach vtedy, keď by sa viac ako polovica jej základného imania prekryla akumulovanými stratami. To je prípad, keď odpočet akumulovanej straty z rezerv (a všetkých ostatných prvkov všeobecne považovaných za súčasť vlastných zdrojov spoločnosti) vedie k zápornej súhrnnej sume, ktorá presahuje polovicu upísaného základného imania. 

Toto usmernenie sa týka 3 druhov pomoci: pomoci na záchranu, pomoci na reštrukturalizáciu a dočasnej podpory reštrukturalizácie.

A.   Pomoc na záchranu predstavuje už svojím charakterom naliehavú a dočasnú pomoc. Jej hlavným cieľom je udržať nezdravý podnik na trhu počas krátkeho obdobia, ktoré je potrebné na vypracovanie plánu reštrukturalizácie alebo likvidácie. Všeobecný princíp spočíva v tom, že pomoc na záchranu umožňuje dočasne podporiť podnik, ktorý čelí značnému zhoršeniu svojej finančnej situácie zahŕňajúcemu akútnu krízu likvidity alebo technickú platobnú neschopnosť. Takáto dočasná podpora by mala poskytnúť čas na analýzu okolností, ktoré spôsobili ťažkosti, a na vypracovanie vhodného plánu na nápravu týchto ťažkostí.

B.    Pomoc na reštrukturalizáciu je často spojená s trvalejšou výpomocou a musí viesť k obnoveniu dlhodobej životaschopnosti príjemcu na základe uskutočniteľného, koherentného a ďalekosiahleho plánu reštrukturalizácie a zároveň umožniť vlastný príspevok a primerané rozdelenie zaťaženia, ako aj obmedziť možné narušenia hospodárskej súťaže.

C.     Dočasná podpora reštrukturalizácie je pomoc na zabezpečenie likvidity, ktorá má podporiť reštrukturalizáciu podniku zabezpečením podmienok, ktoré príjemca potrebuje na vypracovanie a uskutočnenie vhodných opatrení na obnovu dlhodobej životaschopnosti. Dočasná podpora reštrukturalizácie sa môže poskytnúť len malým a stredným podnikom a menším štátnym podnikom. 

V prípade MSP a menších štátnych podnikov možno poskytnúť dočasnú podporu reštrukturalizácie poskytnúť aj podnikom, ktoré nie sú v ťažkostiach v zmysle definície podniku v ťažkostiach, avšak majú akútny nedostatok likvidity z dôvodu výnimočných a nepredvídaných okolností. 

Podniky by sa mohli uchádzať o štátnu pomoc na účely:

–          na uľahčenie prístupu k financovaniu pre malý podnik a stredný podnik,

–          na podporu zamestnanosti.

Priamou formou pomoci je poskytnutie výhody príjemcovi v peňažných prostriedkoch, a to

1. a) dotácia alebo grant, 
2. b) príspevok, 
3. c) úhrada úrokov alebo časti úrokov z úveru, 
4. d) úhrada časti úveru, 
5. e) návratná finančná výpomoc poskytnutá za výhodnejších podmienok, ako sú trhové podmienky, 
6. f) zvýšenie základného imania spôsobom, ktorý nie je v súlade s trhovými podmienkami, 
7. g) iná forma pomoci neuvedená v písmenách a) až f).

Nepriamou formou pomoci je poskytnutie výhody príjemcovi v nepeňažnej forme, a to 

1. a) štátna záruka alebo banková záruka poskytnutá za výhodnejších podmienok, ako sú trhové podmienky, 
2. b) úľava na dani, 
3. c) úľava na penále, pokute, sankčnom úroku alebo na iných sankciách, 
4. d) predaj nehnuteľného majetku štátu, vyššieho územného celku alebo obce za cenu nižšiu, ako je trhová cena, 
5. e) poradenská služba poskytnutá bezplatne alebo za čiastočnú úhradu,
6. f) odklad platenia dane alebo povolenie zaplatenia dane v splátkach za výhodnejších podmienok, ako sú trhové podmienky, 
7. g) iná forma pomoci neuvedená v písmenách a) až f).

Schéma pomoci je záväzný dokument, ktorý komplexne upravuje poskytovanie pomoci jednotlivým príjemcom. Návrh schémy pomoci vypracováva poskytovateľ.  

V priloženom linku si môžete prečítať, aké opatrenia by chcela vláda SR realizovať pre tuzemských podnikateľov: 

https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/navrh-dalsich-opatreni-podnikatelov-danovnikov.html

Zdieľať článok: